Naše malé radosti

Vtedy som si uvedomil, že ich prítomnosť mi vôbec nevadí, aj keď malé dieťa kričalo a behalo okolo ich stola a susedných stolov. Dokonca som sa prichytil ako ich nenápadne pozorujem a pritom sa usmievam. Ani som si neuvedomil, čo príchod mojej dcéry spôsobil, že stojím na druhej strane rieky a to, čoho som sa pred rokmi desil sa mi páči a tak trocha ma aj vzrušuje. A tak sa s manželkou radostne stretávame so známymi, ktorí tiež majú malú radosť doma a so záujmom si vymieňame skúsenosti, v nákupnom centre naháňam svoje dieťa, keď sa chcem najesť tak nakoniec skončím v nemenovanom fast foode, kde nie je problém s detskou stoličkou či zafajčenou reštauráciou, a keď idem na kávu, tak si ju veľmi nevychutnám a skôr sa venujem odháňaniu dieťaťa od susedného stola či od smetného koša. Ale nech to vyzerá akokoľvek nevábivo, je to momentálne to, čo ma najviac napĺňa šťastím a všetkým, ktorí o dieťati uvažujú a nebodaj majú pochybnosti odkazujem, že nič na svete sa nevyrovná úsmevu či objatiu Vášho dieťaťa.